|
Začiatkom minulého roku ma prijali do kapely u nás v meste .. strašne sa mi tam zapáčil jeden chlapec .. volal sa Viliam .. Po asi pol roku som si s ním strašne dobre rozumela .. neustále sme sa na seba usmievali a hádzali zamilované pohlady .. v jeden den sa všetko pokazilo .. išli sme s kapelou na výlet do kremnice . Tam snami bolo dievča menom Karolína .. on sa do nej zamiloval :O a ja som sa len smutne pozerala ako si priamo predo mnou sali francuzák .. v ten moment som ušla .. plakala som tak že som sa až dusila stále dookola som si v hlave hovorila " ako to ja sa snažím celí rok a nemám to , a ona den a dosiahla to čo je pre mna ideál " Na druhý den ho poslala do P*č* .... A ja jediná som vedela ako to bolí niečo stratiť .. utešovala som ho .. Ale už to bolo iné ako pred tím .. kapela sa začala rozpadávať už ked sa na mna dnes usmeje ja mu to nevrátim .. len sa pozriem do zeme a zamračím sa .. občas ho tak pozorujem ako ticho plače za tou svojou . Stále ho milujem .. :(((
|
