|
Mám čerstvých 18 a som obyčajné dievča. Na diskotéke som bola raz v živote a v živote tam už nepotrebujem ísť.Mám priateľa , ktorému venujem všetok svoj voľný čas a nadovšetko ho milujem a cítim to tak aj od neho. Pred dvoma rokmi keď sme spolu začali chodiť, som mala veľa kamarátok, postupne počas nášho vzťahu som však prerušila s nimi kontakty, aby som sa mohla naplno venovať nášmu vzťahu a našej láske. Sem-tam si s nimi popíšem, ale to je všetko. Nechýbajú mi. Napriek tomu ale zo všetkých strán počúvam , ako treba mať "najlepšiu kamarátku", aspoň jednu, čo keď o "neho" prídem a nebudem mať nikoho, ja to tak ale necítim. Je to zvláštne? Podľa mňa nie. Som už druhý rok tak naplnená a zaneprázdnená láskou a ľúbením, že je to podla mňa úplne prirodzené. Neviem načo to sem píšem :D asi ma zaujíma váš názor ;)
|
