|
Až raz budem mať vlastné deti, tak ich zatvorím do veže a ich prvý mobil budú mať v desiatich rokoch aj to nejakú starú šunku, len aby si vážili vecí, čo majú. Keď si predstavím, žeby mali žiť v takomto svete, tak mi je na nič. Decká závislé na materiálnych veciach a trinásťročné baby, o prišli o panenstvo a holdujú alkoholu. Tam svoje deti nechcem pustiť.
Budú ma možno za to nenávidieť, ale dúfam, že mi raz poďakujú. Môžem byť rada, že som žila v dobe, keď som sa ako malá hádzala do lístia, stavala všetko možné zo snehu, olizovala cencúle a zvonili sme ľuďom na zvončeky a rýchlo sme utekali. Hrali schovávačku, hru na policajtov a zlodejov alebo sme sa zababrali od blata. Nechýbalo mi vtedy nič, ani mobil, telka, tablet, počítač, alkohol, cigarety....Nič! Len málo času po škole na to byť vonku s kamarátmi.
Ak veža nepomôže, postavím si v podzemí atómový kryt a budú tam bývať do osemnástky.
|
